Mozog – ako si zo samých seba robíme žarty II

od | 6. 09. 2019 | Blog

Myslíme si, že všetko, čo vnímame, je realita. Je to však len ilúzia, ktorú si vytvára náš vlastný mozog, aby si zjednodušil množstvo a komplikovanosť informácií, ktoré prijímame a ľahšie sa prispôsobil okoliu. A je to tu zase – tu vtip, tu odbočka, tu kognitívne skreslenie…

Ľudský mozog  má len jedinú úlohu – prežiť a všetko ostatné je pre neho „práca“ navyše, ktorá ho stojí veľa energie, týmto spôsobom si ju preto šetrí. Tento orgán váži cca 2 % priemernej telesnej hmotnosti (priemerná váha mozgu dospelého človeka je cca 1300-1400 g, priemerná váha dospelého človeka v tomto prípade 70 kg) a spotrebuje 20-25 % našej energie – niet sa preto čo čudovať, že šetrí, kde sa dá. 

Neurológovia hovoria o „lenivej kognitívnosti“, psychológovia či behaviorálni ekonómovia o kognitívnych skresleniach a my, všetci ostatní, sa len snažíme pochopiť sami seba.

#1. kognitívne skreslenie

Haló efekt (angl. Halo Effect) – je kognitívne skreslenie, ktoré vysvetľuje, prečo si napríklad o vysokých a pohľadných ľuďoch myslíme, že sú zároveň aj príjemní a inteligentní, a v marketingu na pohľad pekné logo a obal obvykle veľmi dobre predajú produkt či službu. Názov „haló efekt“ sa používa v súvislosti so svätožiarou v náboženskom slova zmysle (a tak sa aj veľmi dobre pamätá) a hovorí, že keď niečo dobre vyzerá, automaticky si myslíme, že to je aj dobré a kvalitné (platí pri posudzovaní u ľudí). Platí to rovnako aj v opačnom prípade – ak „obal nie je pekný“, vtedy sme presvedčení, že všetko, čo bude nasledovať, je presne také, ako obal sám, teda napríklad nepekné, nedobré, nekvalitné, nedostačujúce, neinteligentné – skrátka nestojí to zato, aby sme sa tým ďalej zaoberali. 

Ak sa naším haló efektom dokážeme nechať tak veľmi oklamať denne napríklad pri nákupe v potravinách, ako veľmi nás mätie, keď stretávame ľudí? Lebo, „haló“! – ak sa nám niekto páči a urobí chybu, tak „to iste neurobil schválne a len sa pomýlil“, ale keď je to niekto, kto sa nám „nepáči“ a pomýli sa úplne rovnako, bolo to „keď nie zákerné, ale určite chladne vypočítané…“

#2. kognitívne skreslenie

Dunnig-Krugerov efekt (angl. Dunning-Kruger Effect)– môžeme pozorovať vždy, keď nedokážeme relevantne posúdiť úroveň vlastnej kompetentnosti. Zjednodušene povedané, ak si myslíme, že na niečo máme vedomosti a schopnosti (napríklad na základe nášho vzdelania a/alebo skúseností, pozície), a preto robíme veci nie inak ako dobre, pritom v realite náš výkon hodnotený ako dobrý nie je. Máme teda tendenciu náš výkon preceňovať (a ako bonus, všetci to vidia, len my nie). Dunnig-Krugerov efekt funguje aj opačne – ak sme v niečom naozaj dobrí, povedzme až odborník, máme tendenciu svoje schopnosti, v porovnaní s ostatnými, podceňovať. 

Ak si teda hovoríte, že stále neviete dosť napriek tomu, že vás prezývajú napríklad „externý disk“ alebo „Google“, teraz už viete prečo. A ak sa vás nikdy nikto na nič nepýta, tiež ste práve našli odpoveď.

#3. kognitívne skreslenie

Status quo skreslenie (angl. Status Quo Bias) –  toto kognitívne skreslenie hľadajte za našou „irelevantnou“ vernosťou k značkám áut, na ktorých jazdíme, telefónov a počítačov, ktoré používame až po prací prášok, ktorým roky perieme či spôsobom, ako napríklad investujeme svoje peniaze a akým sa pozeráme na svoje okolie. Všeobecne môžeme povedať, že my, ľudia, neradi meníme svoje „staré dobré zvyky“ a máme veľmi radi veci, ktoré sa nemenia, čím sa (nie raz, málo a na obvykle vlastnú škodu) pripravujeme o nové možnosti a zaujímavé príležitosti, ktoré nám potom unikajú. 

Čo týmto „statusom quo“ opakovane získame a strácame by vydalo na zvláštny článok a nie jednu „analýzu potencionálnych ziskov a strát“, faktom však je, že síce nie každá „tradícia“ je zlá, čo sa však môže najhoršie stať, keď skúsime niečo nové? Napríklad vybrať do teamu kandidáta, ktorý nemá „požadovanú prax“?

#4. kognitívne skreslenie

Zákon kladiva alebo aj Maslowove kladivo (angl. Law of the Instrument, Maslow’s Hammer, The Golden Hammer Bias)– čiastočne súvisí s predchádzajúcim Status quo skreslením a hovorí o tom, že sa príliš spoliehame nato, že všetko, čo potrebujeme, už máme a poznáme. Názov „Maslowove kladivo“ je odvodený od výroku známeho Abrahama Maslowa, ktorý povedal: „Ak jediné, čo máte, je kladivo, všetko vyzerá ako klinec“.  

Maslowove kladivo a Status quo  skreslenie spolu úzko súvisia, a preto, keď „si z nás robia žarty“ naraz obidve, vedia dať nášmu ráciu zabrať. Viete si predstaviť, že by sme aplikovali rovnakú „metódu“ na riešenie rôznych situácií desiatky rokov napriek tomu, že sa jedná o rôznych ľudí, v rôznom prostredí a v rôznom čase len preto, že inak sme to nikdy nevyskúšali, lebo by sme museli vystúpiť z vlastnej komfortnej zóny a sme, napríklad, zodpovední za desiatky/stovky zamestnancov (rodinu, deti…)?

Inak povedané, náš problém si sformulujeme tak, aby sa nám zdalo, že na jeho riešenie máme už všetko, čo potrebujeme. Len pre istotu – skontrolujme si to. Naozaj máme?

#5. kognitívne skreslenie

Princíp sociálneho schválenia (angl. Social Proof Principle– sme ľudia a ako ľudia máme jednu zo základných potrieb – „potrebu niekam patriť “. Prispôsobujeme sa teda tomu, čo robia ostatní, ale aj tomu, čo nerobia, a to hlavne vtedy, keď si nie sme istí svojím rozhodnutím a/alebo sa jednoducho rozhodnúť nevieme (ocitli sme sa v neznámej situácii, v neznámom prostredí, nemáme o situácii/človeku/produkte informácie). V takej chvíli nám príde vhod, keď nám napríklad 11 z 10 zubárov odporučí používať jasmínovú aviváž alebo dostaneme  referencie na akúkoľvek službu (v tomto prípade si predstavme napríklad aj „toto je dobré dievča/chlapec“, „poznám šikovného marketéra“ a pod.), ktorú už využilo xy klientov pred nami.  Kto sú ľudia, ktorí pred nami službu využili a aká je jej reálna kvalita a obsah práve pre nás v tej chvíli neskúmame, stačí nám, že máme informáciu, že „naša skupina“ ju už „schválila“. 

Spomenula som si na seriál „Priatelia“ (akýkoľvek iný sitcom poslúži na predstavu rovnako dobre). Smiech obecenstva je rovnako príkladom sociálneho schválenia v praxi – aj vtipné situácie sa nám zdajú vtipnejšie a skôr sa zasmejeme, keď sa smejú aj iní.

#6. kognitívne skreslenie

Tu nevymyslené alebo ja som to nevymyslel efekt (angl Not-Invented Here Bias, Tooth-brush Theory)–  kognitívne skreslenie nazývané aj „teória zubnej kefky“ – každý ju potrebujeme, každý ju chceme a všetci ju máme, nikto z nás však nie je ochotný použiť zubnú kefku niekoho iného. V tomto prípade teda hovoríme o tom, ako veľmi sa vieme doslova zaľúbiť a trvať na vlastných predstavách a nápadoch, že následne všetky, ktoré vymysleli ostatní odmietame nie preto, že by boli objektívne horšie ako sú tie naše, ale len preto, že sme ich jednoducho nevymysleli my. Ak trváme „len“ na tom, že moja mama varí najlepšie, zostáva to v rodine a žiadne veľké škody (pravdepodobne) počítať nebudeme. 

Ak sme však napríklad obchodní riaditelia alebo vedeckí pracovníci, je to iný rozmer. Určite neplatí, že riešenia, ktoré vymysleli iní, sú vždy lepšie ako tie, ktoré sme vymysleli sami. Relevantne spochybňovať svoje vlastné nápady a závery je však v poriadku vždy.

#7. kognitívne skreslenie

IKEA Efekt(angl. IKEA Effect)– veľmi úzko súvisí s predchádzajúcou „teóriou zubnej kefky“  a hovorí o tom, že máme tendenciu prikladať väčší význam veciam, ktoré sme „poskladali“ alebo vyrobili ako tým, ktoré sme dostali alebo kúpili už pripravené na použitie. Názov skreslenia nie je vôbec náhodný a či si už ako príklad predstavíte skladanie knižnice alebo pečenie koláča, výsledok bude rovnaký – nová knižnica bude mať vo vašich očiach väčšiu hodnotu ako keby ste ju kúpili už poskladanú (napriek tomu, že vám zostali 2 skrutky, tie sú určite rezervné) a koláč, ktorý ste upiekli bude lepší ako ten, čo doniesla suseda (a nemal nakysnúť, to je taký recept). 

Skrátka, čím viac úsilia dáme do vytvorenia/vymyslenia niečoho, tým viac si to „niečo“ vážime a chránime, a tým viac sme potom k tým veciam pripútaní, neuvedomujúc si, že naše okolie túto iracionálnu pripútanosť necíti a vidí, že knižnica je nakrivo a koláč ako placka.

Na druhej strane, prečo si nedopriať trochu lásky a radosti? Ak vieme, že naša vlastná námaha a úsilie nám dokážu spôsobiť takú radosť, prečo si objednať all inclusive dovolenku a nenaplánovať si ju sami a/alebo nenechať urobiť návrh budgetu tým, ktorí ho majú splniť?

#7+1 (alebo 8. kognitívne skreslenie)

Pštrosí efekt (angl. Ostrich Effect)– opisuje, že ignorujeme očividne negatívne súvislosti a/alebo skutočnosti a ako pštrosy picháme pred nimi svoje hlavy do piesku. Nielen skúsenosti, ale aj viaceré štúdie za posledné roky napríklad poukázali nato, že ako investori kontrolujeme, ako sa darí našim investíciám oveľa menej, ako keď vieme, že trhy „kvitnú“. Rovnako, ako odďaľujeme návštevu zubára, ak sme si istí, že nám bude robiť spoločnosť vŕtačka?  Racionálne vieme, že „to“ existuje, ale iracionálne dúfame, že „to“… zmizne?

Avšak, strkať hlavu do piesku nemusí byť vždy zlá vec, v tomto prípade určite pre naše investície – čím menej informácií v zlých časoch máme, tým menej je pravdepodobné, že budeme obchodovať, a to znamená nižšie straty v krátkodobom horizonte a vyššie výnosy v dlhodobom. Všetky ostatné prípady sú na individuálnom zvážení každého z nás. 

V predchádzajúcom článku som spomínala „klamstvá“, ktoré na sebe môžeme pozorovať, keď máme tú česť sa stretnúť s kotvením, placebo a stádovým efektom, konfirmačným skreslením, heuristikou dostupnosti, našou nadmernou sebadôverou, klamom preživších a kognitívnou slepou škvrnou. 

Od dnes už budeme ostražitejší, uvedomelejší a opatrnejší k 16 zo 175 spôsobov, ako môžeme pomýliť samých seba. To však neznamená, že sa mýliť prestaneme a náš mozog si skratky vytvárať prestane, práve naopak. 

Kognitívne skreslenia nezmiznú, čo však pribudne, je naše uvedomenie, že ich máme. A keď vieme, že niečo máme, môžeme sa pokúsiť s tým pracovať.

Mohlo by sa vám páčiť (nielen) k tejto téme:

Dan Ariely: The Upside of Irrationality / Jak drahá je intuice

Malcolm Gladwell: Blink / Záblesk

Steven Pinker: How the Mind Works

Poznámka autorky článku:

Tento článok nie je záznamom koučovacích stretnutí, ani ukážkou koučovacieho procesu. Vyjadruje výhradne moje osobné názory a pohľady na problematiku