Efekt identifikovateľnej obete (angl Identifiable victim effect) – je kognitívne skreslenie, ktoré má vplyv na naše rozhodovanie.
Hovorí o tom, že máme omnoho väčšiu tendenciu pomôcť jednotlivcovi ako viacerým ľuďom resp. väčšej skupine.
Ak vidím, napríklad, fotografiu dieťaťa v akomkoľvek ohrození či núdzi, je omnoho väčšia pravdepodobnosť, že mu budem chcieť pomôcť, ako keď budem čítať článok o akútnom nedostatku potravín, ktorý postihol krajinu/oblasť/atď.
Inak povedané, v tomto prípade budem pociťovať väčšiu emóciu pri príbehu chlapca ako pri príbehu mnohých detí.
O veľkosti utrpenia či núdze ako takej však nie je pochybnosť. Moja ochota pomôcť však klesá priamo úmerne s počtom ľudí, ktorí trpia.
Dôvodov, prečo trpíme práve efektom identifikovateľnej obete je, samozrejme, niekoľko.
Jedným z nich je, že mozog v prvom rade chráni nás samotných a až potom (keď nás zachráni) môže pozerať na ostatných. A v tomto prípade nás chráni pred veľkým množstvom emócií, ktoré by mohli byť pre nás ohromujúce alebo doslova zdrvujúce, teda ako také nebezpečné. Inak povedané – som schopná cítiť súcit a postarať sa o jedného človeka, avšak prevziať emocionálnu zodpovednosť za milióny ľudí fyzicky nezvládnem.
Mozog je skrátka taký sebec, ktorý nám neustále pripomína, že ak sa nepostaráme o samých seba, nepostaráme sa už o nikoho.
Je dobré si to občas pripomenúť, keď sa intenzívne snažíme zachraňovať všetkých a všetko. Na druhej strane vždy prepočítavajme – je bolesť jedného človeka pre nás väčšia či dôležitejšia, ako utrpenie mnohých ľudí?
Ďakujem, mozog, nie je to s tebou vôbec jednoduché?