Každý rok, v čase, keď začínajú byť vo vzduchu cítiť Vianoce, dostávam od svojich priateľov, známych a klientov rovnakú otázku: „Aké knihy mám kúpiť mame/otcovi/šéfovi/kolegyni/kamarátke/synovi/manželovi pod stromček?“ alebo „Ukáž, čo to čítaš, to kúpim na Vianoce…“. Tento rok teda spisujem malý sumár, zoznam aj s poznámkami. Snažila som sa vybrať známe aj menej známe tituly, rôznych autorov i rôzne žánre. Nie je však dôvod na paniku, nesnažím sa vyhlásiť Vianoce v októbri. Napadlo mi však, celkom nevinne, že knihy sa dajú prečítať skôr, ako ich s láskou zabalíte a podarujete, ak sa vám bude zdať, že sa vám podľa názvu alebo opisu páčia.
Nečaká vás zoznam mojich najobľúbenejších kníh, ani kníh najpredávanejších. Všetko sú to však knihy, o ktorých kvalite, čisto zo svojho subjektívneho pohľadu, nepochybujem. Pri ich prípadnej kúpe však myslite na princíp sociálneho schválenia – moje odporučenie ani umiestnenie v tomto zozname neznamená vôbec nič, dôležitý je váš názor. O tom, či sa vám kniha (alebo čokoľvek) bude páčiť alebo vám bude užitočná, rozhodujete výhradne vy sami 🙂 Príjemné čítanie!
#1 Yuval Noah Harari: 21 lekcií pre 21. storočie (angl. 21 Lessons for 21st Century)
Autor je pôvodom izraelský historik, ktorý momentálne pôsobí ako profesor histórie a filozofie na Univerzite v Jeruzaleme. Kto nečítal jeho prvotinu Sapiens, nevie, čo je láska 🙂 Sapiens vyšla v roku 2011 v hebrejčine a následne v roku 2014 v angličtine. Okamžite sa stala bestsellerom, The Guardian ju označil za „fenomén“ a je zaradená do rebríčka „best brainy books of the decade“.
Potom, ako nás Harari zorientoval v minulosti (Sapiens) a v budúcnosti (Homo Deus), napísal 21 lekcií pre 21. storočie, ktoré sú takým užitočným navigačným systémom pre dnešnú dobu. Ak však očakávate návod, ako žiť svoj život, vyriešiť migračný problém a odpoveď na otázku, aké profesie budú žiadané za 20 rokov, aby ste svojim deťom pomohli vybrať správnu vysokú školu, budete sklamaní. Kniha je skôr súborom autorových úvah. Harari je vedec, nie veštec, a tak sú jeho úvahy podložené relevantnými faktmi a podané neskutočne pútavým spôsobom bez ohľadu na to, aký má na problematiku osobný názor. A to pre čitateľa nie je málo. Netuším, do čoho sa pustí nabudúce, viem však jedno – Harari je jeden z autorov, na ktorého knihy doslova „číham“ v predpredaji. Tento rok Vianoce u nás bez Harariho, vy si ho však užite, ak ste sa s ním ešte nestretli.
#2 Anton Heretik: HUMOR
Autorom knihy je Prof. PhDr. Anton Heretik, PhD., klinický psychológ a súdny znalec, ktorý sa zaoberá, okrem iného, aj forenznou psychológiou. Na Slovensku takýchto odborníkov nemáme veľa a ak vás priťahuje táto tematika, vyberte si v kníhkupectve jeho knihu ZLO, nesklame.
Napriek tomu, že HUMOR je kniha plná vtipov a aj humorných historiek zo života, osoba a povolanie autora dáva tušiť, že „tento ponor bude hlbší ako by ste na začiatku povedali…“. V piatich kapitolách (Fenomenológia humoru, Teórie humoru, Humor a zdravie, Humor v psychoterapii a Pocta židovským anekdotám) som sa vážne zamýšľala, robila si poznámky a dokonca sa pokúsila o diagnostiku vlastného štýlu humoru vzhľadom k svojmu typu osobnosti (neúspešne, pochopiteľne). Avšak, spomenula som si na pár vlastných, veľmi vtipných zážitkov, na ktoré som rokmi pozabudla (a aká škoda by to bola 🙂 ). V každom prípade, pre mňa bol Heretikov HUMOR kombináciou výživného smiechu a kvalitných informácií, o ktorých som dovtedy nevedela a pravdepodobne by som sa k nim inak ako prečítaním tejto knihy ani nedostala. Želám vám rovnaký zážitok z jej čítania.
#3 Kevin Dutton, Andy McNab: Psychopatův průvodce na cestě k úspěchu (z angl . originálu The Good Psychopath’s Guide to Success – How to use your inner psychopath to get the most of your LIFE)
Dr. Kevin Dutton je anglický psychológ prednášajúci na univerzite v Oxforde, ktorého špecializáciou je hlavne presviedčanie, ovplyvňovanie a ich sociálny vplyv v súvislosti so psychopatickými osobnosťami. Andy McNab je zase spisovateľ, scenárista a bývalý profesionálny vojak, ktorý má na konte pár úspešných špionážnych románov. Mohlo by sa na prvý pohľad zdať, že týchto dvoch autorov spojila táto kniha – jeden je vedec, druhý autor populárnych kníh, logicky by z toho vychádzalo, že ak chce vedec napísať knihu, ktorá sa bude dobre predávať, spojí sa s niekým, kto už túto skúsenosť má. Isteže, ak na veci idete striktne logicky, je to jediné možné vysvetlenie. Až nato, že páni sa raz stretli náhodou pri nahrávaní v rádiu, jeden doniesol svoje snímky mozgu a ten druhý mu, v rámci svojej profesie, určil diagnózu. Andy McNab je psychopat. Kevin Dutton nezaváhal a po svojej predchádzajúcej knihe „The Wisdom of Psychopats“ (vyšla tiež v češtine pod názvom „Moudrost psychopatů“), ktorá bola v odbornejšom duchu, plná vedeckých štúdií, mozgových snímok a odbornej terminológie, sa pustili s Andym spoločne do niečoho iného.
Andy je totiž „dobrý psychopat“ a „dobrí psychopati“ nemajú strach, problém s prokrastináciou, vyjadrovaním svojich myšlienok a želaní, s presviedčaním partnerov a sú náramne očarujúci. Jediné, čo ich odlišuje od „zlých psychopatov“, je páchanie násilia vo svoj prospech a na dosiahnutie ich vlastných cieľov a želaní. Kniha opisuje (a v podstate dáva „návod“), ako posilniť tieto vlastnosti v každom z nás. Ak kvôli lepším presviedčacím schopnostiam, bojovaniu s vlastným strachom a prokrastináciou navštevujeme kurzy a prednášky, prečítať si knihu od autorov, z ktorých jeden prednáša problematiku na Oxforde a druhý je jeho „výskumný objekt“ a zároveň priateľ, nemusí byť úplne zlá vec.
Pre korektnosť uvádzam, že v bežnej populácii je jedincov s psychopatickou poruchou osobnosti tak cca 1-2 %, takže šanca, že ste naozaj nejakého stretli, je minimálna. Na druhej strane je však pravdou, že absencia napríklad strachu, ich mimoriadne presviedčacie schopnosti a šarm ich priam predurčujú na špecifické druhy povolaní, na ktoré si tých 99 % populácie proste netrúfne alebo im to ani nenapadne. V knihe nájdete testy rôzneho druhu, pokojne na Vianoce otestujte seba a celú svoju rodinu.
#4 Jordan B. Peterson: 12 pravidiel pre život (Liek na chaos), (z angl . originálu 12 Rules for Life (Antidote to Chaos)
Dr. Peterson je doslova hviezda internetu (ak nie internetu, tak Youtube určite). Pôvodom je Kanaďan, klinický psychológ a profesor psychológie na univerzite v Toronte, kde učí a prednáša. Najskôr začal pridávať na Youtube svoje prednášky, dnes sa na jeho kanály pravidelne objavujú nielen tie, ale aj rôzny iný obsah vrátane populárneho live Q&A s divákmi. Jeho názory sú občas verejnosťou, ale aj jeho vlastnými kolegami považované za kontroverzné nielen kvôli jeho špecifickému vystupovaniu. Peterson je však kvalifikovaný odborník a veľmi dobrý diskutér, preto si dáva záležať, aby svoje tvrdenia podložil relevantnými faktami. A ako všetci vieme, aj keď fakty síce hovoria vždy jasnou rečou, nie vždy zapadajú do rôznych „konceptov“, preto aj Peterson je pre obecenstvo buď biely alebo čierny. Čo som si ja špecificky všimla je, že jeho fanúšikovskú základňu tvoria hlavne muži, aj keď nie výhradne. Nuž, nech nám všetkým padne na úžitok!
12 pravidiel pre život je Petersonova druhá kniha (prvá, „Maps of Meaning“, vyšla ešte v roku 1999) a vznikla, ako hovorí sám autor, náhodou. Odpísal, v rámci vlastnej prokrastinácie, medzi prednáškami na webe na otázku anonymného dotazovateľa, „aké sú tie najdôležitejšie veci, ktoré by mal každý vedieť“. Peterson, ako správny psychológ, odpísal detailný zoznam, postupne ho upravoval a keďže sila pozitívnej odozvy a počet „likes“ ukazovali, že jeho zoznam bol „trefa do čierneho“, zavolal svojmu vydavateľovi a dopísal k pravidlám kapitoly. Z jedného postu na webe v roku 2012 vyšla v roku 2018 kniha, z ktorej sa za rok od vydania predali viac ako 3 milióny kópií, a ku ktorej napísal predslov Noirman Doidge (áno, ten pán doktor, ktorý napísal prelomovú knihu o neuroplasticite „The Brain that Changes Itself“).
U Petersona budete vždy vedieť, čomu verí alebo čo si myslí. Píše a prezentuje sa impulzívne a dynamicky – na rozdiel napríklad od Harariho, ktorý veľmi korektne vysvetlí, prečo sú pre nás „storytelling“ a príbehy vôbec tak dôležité. Peterson rovno príbeh použije, aby svojim čitateľom rukolapne vysvetlil povedzme postavenie dominantného samca/samice v skupine. Podľa môjho názoru je jednou z výrazných osobností na trhu „osobnostného rozvoja“ s relevantnými názormi a faktickými pripomienkami, čo si zaslúži, na rozdiel od rôznych rozprávkových bytostí vypúšťajúcich ružové bubliny, minimálne pozornosť a rešpekt. Či si jeho knihu užijete a budete sa po nej cítiť dobre 🙂 nezistíte, kým si ju neprečítate sami. Ak vám jeho príbehy sedia, fajn, a ak nie, v konečnom dôsledku sú to len príbehy… Alebo?
#5 Marlena de Blasi: Tisíc dnů v Toskánsku (z angl . originálu „A Thousand Days in Tuscany“)
americká novinárka a šéfkuchárka sa vyberie na „road trip“ do Európy, konkrétne do Francúzska a Talianska, aby „našla najlepšie recepty a potom mala o čom písať“… A ako tak sedí na námestí v Benátkach a pije kávu, vydá sa za Taliana 🙂 Od toho momentu začína písať nie články a recenzie do novín, ale knihy plné života v Taliansku, skvelého jedla a vína – vrátane receptov.
Ani jedna z jej kníh nie je klasický román, a už vôbec nie romantický. Sú to zápisky zážitkov s miestnymi ľuďmi z miesta, na ktorom sa autorka momentálne nachádza. A to zistíte obvykle hneď z názvu knihy (Tisíc dnů v Benátkách, Tisíc dnů v Toskánsku, Večery v Umbrii, Léto na Sicílii, …).
Tisíc dnů v Toskánsku je kniha o období, keď autorka žila s manželom v Toskánsku. Približne tisíc dní 🙂 Ak ste niekedy v tejto oblasti boli, pripomeniete si známe miesta, ak ste neboli, zistíte, že je načase sa tam vybrať. A ako bonus je na strane 119 recept na dokonalé bravčové a la divina. Ku knihe odporúčam Chianti a akúkoľvek bruschetta(-u), pokojne s peccorinom a medom.
Ak v tomto prípade chcete postupovať poctivo podľa poradia, v akom autorka knihy napísala, začnite Benátkami, boli prvé, Toskánsko druhé. Ja som si Toskánsko vybrala čisto zo subjektívnych dôvodov (nepopieram, že jedným z nich sú hľuzovky a už spomenuté Chianti).
Na záver – zoznam by nebol zoznamom, ak by chýbali cieľové skupiny. Tu sú, úplne nezáväzné, a bez akejkoľvek garancie na úspech.
#1 21 lekcií pre 21. storočie – pre kohokoľvek, kto má rád kritické myslenie, spájanie faktov a nebojí sa vyjsť si na výlet zo svojej komfortnej zóny a prípadne si relevantne podiskutovať.
#2 HUMOR – pre niekoho, kto má rád humor, vtipy a prípadne aj psychológiu. Ak sa rozhodnete pre ZLO a podarujete ju svokre, lebo obvykle číta detektívky, avšak opomeniete skutočnosť, že jej chýba zmysel pre humor, prípadné dôsledky nie sú v mojej kompetencii 🙂
#3 Psychopatův průvodce na cestě k úspěchu – darujte tomu, kto práve stúpa po kariérnom rebríčku a/alebo sa „vezie na vlne psychopatov“. V knihe nájde čitateľ jednak relevantné informácie k téme „psychopati“ podané uchopiteľným spôsobom a zároveň „návod ako byť lepší“. Aká skvelá kombinácia! 🙂
#4 12 pravidiel pre život (Liek na chaos) – ak sa niekto vo vašom okolí „stratil“ alebo sa snaží niečo (príp. seba) nájsť, no rovnako by mohla potešiť aj fanúšikov sebarozvojovej literatúry. Sebarozvojovej, nie motivačnej, z môjho pohľadu sa jedná o dve odlišné kategórie.
#5 Tisíc dnů v Toskánsku – kto ma pozná, vie, že ja som „celú seba“ nechala v Taliansku dávno predtým, ako táto kniha vyšla, a teda môžem z vlastnej skúsenosti potvrdiť, že sú to zápisky, nie vymyslený román. Komukoľvek knihu darujete, riskujete, že minimálne na najbližšiu dovolenku pôjdete niekde medzi Sienu a Florenciu alebo budete pravidelne večerať prosciutto e melone a pastu. Špecificky odporúčam pri výbere adresáta myslieť hlavne na tých, ktorí si stále myslia, že Taliansko je výhradne Rimini a Bibione – takto sa, mimochodom, kniha pred rokmi dostala ku mne („Neviem, čo s tým Talianskom stále máš, chodím roky do Bibione a ak by toto bola pravda, všimla by som si to“, povedala známa). Z môjho pohľadu, či na dovolenke v Toskánsku alebo večerajúc pastu na Vianoce, vždy sa budete mať fantastico a bude to buonissimo, tak si to užite! Arrivederci, tutti!