Dunnig-Krugerov Efekt (Dunning-Kruger Effect)– je kognitívne skreslenie, ktoré poznáme od konca 90. rokov minulého storočia.
Opísali ho dvaja americký psychológovia David Dunning a Justin Kruger aby si odpovedali na večnú otázku: Prečo sa ľuďom, ktorí vedia najmenej zdá, že sú najmúdrejší
Pri tejto príležitosti sa im nechtiac podarilo potvrdiť dávny Sokratov výrok: „Viem, že nič neviem..“. Náhoda?
Nemyslím si.
Dunnig-Krugerov efekt môžeme pozorovať vždy, keď nedokážeme relevantne posúdiť úroveň vlastnej kompetentnosti.
Zjednodušene povedané, ak si myslíme, že na niečo máme vedomosti a schopnosti (napríklad na základe nášho vzdelania a/alebo skúseností, pozície), a preto robíme veci nie inak ako dobre.
Pritom v realite náš výkon hodnotený ako dobrý nie je. Máme teda tendenciu náš výkon preceňovať. A ako bonus, všetci to vidia, len my nie.
Dunnig-Krugerov efekt funguje aj opačne – ak sme v niečom naozaj dobrí, povedzme až odborník, máme tendenciu svoje schopnosti, v porovnaní s ostatnými, podceňovať.
Ak si teda hovoríte, že stále neviete dosť napriek tomu, že vás prezývajú napríklad „externý disk“ alebo „Google“, teraz už viete prečo.
A ak sa vás nikdy nikto na nič nepýta, tiež ste pravdepodobne práve našli odpoveď