Príbehy doslova milujeme, ale prečo vlastne?
K naratívnemu omylu dochádza preto, lebo je pre nás ľahšie pochopiť príbeh. V príbehoch sú totiž emócie na rozdiel od toho, keď sú nám prezentované len objektívne fakty.
Emocionálny obsah v príbehoch „okamžite zaútočí“ na naše podvedomie a reflexívne uvažovanie.
A pretože príbehy majú emočnú zložku, je veľmi ľahké si ich zapamätať.
Toto v konečnom dôsledku spôsobí, že naše rozhodnutie urobíme preto, lebo sme počuli „dobrý/pekný príbeh“, nie zvážili relevantné informácie.
Sme emocionálne bytosti a milujeme príbehy, to sa nezmení.
Naratívny omyl nikdy nikde nezmizne.
Čo ale môžeme zmeniť je, že zostaneme ostražití vždy, keď sa budeme rozhodovať.
„Môj príbeh“ alebo príbeh „našej spoločnosti“ nie sú informácie, ktoré majú objektívnu váhu, je to len akási „vata“.
Zaujímavé je práve to, čo je pod ňou…