„Dobrý deň, pani Šustrová. Telefónne číslo na Vás mi dal môj bývalý kolega XY. Povedal, že Vy ma zorientujete. Tak volám…“
Princíp sociálneho schválenia (Social Proof Principle) – je kognitívne skreslenie, ktoré „útočí“ na jednu z našich základných potrieb – potrebu niekam patriť.
Prispôsobujeme sa tomu, čo robia ostatní.
Aj tomu, čo nerobia. Hlavne vtedy, keď si nie sme istí svojím rozhodnutím a/alebo sa jednoducho rozhodnúť nevieme (neznáma situácia/prostredie, nemáme o situácii/človeku/produkte informácie).
Tak nám príde vhod, keď nám napríklad 11 z 10 zubárov odporučí používať jasmínovú aviváž alebo dostaneme referencie na akýkoľvek produkt ( napr. „toto je dobré dievča/chlapec“, „Veronika ťa zorientuje“ a pod.), ktorú už využilo xy klientov pred nami.
Kto sú ľudia, ktorí pred nami službu využili a aká je jej reálna kvalita a obsah práve pre nás v tej chvíli neskúmame.
Stačí nám, že máme informáciu, že „naša skupina“ ju už „schválila“.
Spomeňme seriál „Priatelia“ (a/alebo akýkoľvek iný sitcom).
Smiech obecenstva je tiež príkladom sociálneho schválenia – vtipné situácie sa nám zdajú vtipnejšie a skôr sa zasmejeme, keď sa smejú aj iní.